Modré z neba, alebo zajtra zarobím na vašom kriplovi

Autor: Karol Gajdoš | 25.5.2013 o 22:29 | (upravené 28.5.2013 o 10:40) Karma článku: 7,17 | Prečítané:  1216x

Je streda 20:10 a ja čakám na Modré z neba, v živote som si nemyslel, že sa do takejto situácie dostanem. Nie, Modré z neba nie je môj obľúbený program, nie,  nenúti ma priateľka, ani mama, ani babka „poplakať“ si pri ňom. Ide o to, že som si Modré z neba vybral ako tému tohto záznamu. A keďže svoj názor už o tomto programe mám ( neraz sa stal predmetom nočných filozofických barových rozhovorov),  ale v živote som celú „epizódu“ nevidel, pozeral som len úryvky počas reklám na inej stanici, väčšinou popri Brennanovej.  No, keďže chcem o ňom písať, tak sa pokúsim pretrpieť tú hodinu, alebo koľko to vlastne má, aby to bolo fér, a aby som si svoj obraz potvrdil, alebo upravil, či dokonca zmenil.

Vilko poď do mňa! ( Sáčok na grcanie pripravený! )

Ešte len počujem zvučku a vidím tu (sladkú) grafiku, dostávam cukrovku. Po hodine mi možno budú musieť amputovať nohu!

Schému všetci dobre poznáme -  Vilo začne nejakými jeho rečami, opíše príbeh, potom nasleduje reportáž. Po nej aktérov privíta v štúdiu, všetci si dobre poplačú, každý každému neskutočne ďakuje a ide sa domov. Toto sa opakuje trikrát, medzitým si prečkáme „pár“ reklamných blokov, počas ktorých sa človek nielen stihne vyprázdniť, ale celé WC aj kúpeľňu vydrhnúť dočista.

Nebudem opisovať danú epizódu, cez ktorú som sa predieral. Ja sa chcem vyjadriť k celému tomuto programu, vykorisťovaniu ľudí, či už chudobných alebo postihnutých, k násilnému a umelému vyvolávaniu emócií, a hlavne k tomu, ako sa predávajú ľudia a ich tragédie. Áno, predávajú! Lebo za celým týmto nestojí nezištná pomoc, ale čistý profit!

Ja rozumiem, že v „dnešnom svete“ nemôžem čakať nezištnosť od ľudí, ale zarábanie na ľudskej tragédii je podľa mňa stále nesprávne a nemorálne.

Prosím poďte plakať do tohto rohu, aby bolo vidno Vilka aj logo Modré z neba

To je presne to, čo vy (my) nevidíme alebo si neuvedomujeme. Všetko to, čo sa deje počas nakrúcania, nie sú spontánne emocionálne prejavy, všetko je naštylizované tak, aby to dobre vyzeralo a hlavne, aby sa to diváka čo najviac dotklo.  To, čo vidieť môžeme a čo som si ja už dávno všimol a strašne ma znervózňuje na Vilovi, sú jeho uštipačné a často až neprimerané otázky, ktorými sa snaží vyvolať u respondenta emócie, ktoré on chce, ktoré potrebuje, ktoré predávajú.  Ak respondent náhodou neplače, prídu otázky typu: Je ťažké starať sa o postihnuté dieťa? Chýba ti otec?( ktorý nedávno zomrel) Je to pocit menejcennosti, dáva ti to niekto pocítiť? ( dievča, ktoré si musí dávať prať veci k spolužiačke, keďže doma nemajú ani teplú vodu) A najviac sa mi páčilo, keď sa Vilovi podarilo rozplakať asi 10-11 ročného chlapca len preto, že ešte nikdy nebol pri mori, otázkami typu nie je ti smutno, keď spolužiaci hovoria na akých dovolenkách boli cez leto, a ty sa nemáš čím pochváliť? Ja som bol pri mori prvýkrát keď som mal 18, tiež som ako dieťa počúval spolužiakov a spolužiačky rozprávať po lete, kde všade boli, ale nikdy som nemal pocit, že by mi to nejako uškodilo, alebo že by moje detstvo bolo horšie ako tých ostatných - myslím si, že som sa celkom fajn vyvinul aj bez dovolenky pri mori. Aj dnes v mojom okolí nájdem ešte ľudí, ktorí pri mori ešte neboli a taktiež im to nejako neublížilo.

Modré z neba a.k.a emocionálna masturbácia

Ja keď hovorím o Modrom z neba, rád a často používam slovo emocionálna masturbácia - aj keď si uvedomujem jeho expresívny nádych. Nájdeme viacero spoločných znakov medzi pozeraním tohto programu a daným aktom. Zapnete si niečo v telke, pripravíte balík vreckoviek a oba končia výronom väčšieho množstva telesných tekutín a pocitom určitej blahosti a očisty. V jednom prípade fyzickej, v druhom emocionálnej. Zbožňujem, keď niekto povie, že pozerá Modré z neba, aby si poplakal. Áno, je to program konštruovaný tak, aby vyvolával čo najsilnejšie emócie u diváka, ale keď každú stredu po tom, ako skončí Modré z neba čítam na Facebooku statusy ako dobre si kto pri tom poplakal, kto si ako uvedomil, čo všetko má, kto je ako vďačný za zdravých rodičov, či deti, tak ma ide poraziť. Áno, BUĎTE VĎAČNÍ za to, čo máte, ale buďte vďační stále, nie len v stredu večer  vďaka tomu, že vidíte v televízii niekoho, kto sa má ešte horšie.

Modré z neba ako lacná politická reklama

Väčšina Slovenska asi zachytila výstup Róberta Fica v tomto programe. Po tom čo bol odvysielaný príbeh pani Jany, starajúcej sa o dve deti a bojujúcej s rakovinou, ktorá sa v relácii viackrát vyjadrila na osobu pána premiéra a žiadala ho, aby jej ukázal vzorec, podľa ktorého vyrátali príspevok od štátu a dal jej návod, ako s týmto nízkym príjmom prežiť.  (Ten by sme potrebovali asi viacerí). Jasné, že pán premiér neváhal a zavolal Vilkovi a dohodli nejaké to techtle-mechtle. Vilo sa vyjadril, že je prekvapený, že sa mu ozval sám premiér. Ja som prekvapený na rozdiel od neho vôbec nebol. Nemyslím si , že tento príbeh naozaj takto oslovil pána premiéra, a že sa v ňom prebudila jeho samaritánska duša.  Skôr si myslím, že v tom malo prsty jeho PR oddelenie, ktoré vycítilo príležitosť na lacnú reklamnú propagandu.  Väčšina divákov Modrého z neba budú starší páni a panie na dôchodku, je to tá istá cieľová skupina, ktorá volí SMER, tak prečo sa im neprihovoriť pomocou ich obľúbeného programu? Jasné, že si pán premiér zavolal vychodňarov na večeru do svojho paláca, povozil ich po Bratislave svojou limuzínou a chlapcom dal nejaké darčeky.  S pani Janou si sadli, porozprávali sa  a ona dostala nejakú tú menšiu finančnú pomoc. A po tomto tripe už Róbertko nie je až tak zlý, však pomohol jednej rodine, ukázal sa ako obyčajný človek, ktorému záleží na spoluobčanoch, ktorý predsa len nemá srdce z kameňa. To, že je na Slovensku omnoho viac rodín, ktoré potrebujú pomoc, zastrešil pár sľubmi a tým, že bude hľadať ďalšie riešenia. ( K tomu len toľko, sľuby sa sľubujú, blázni... však to všetci poznáme.) A to, že si pán premiér do ďalších volieb nahnal pár hlasov, to je isto len úplne náhodný a vedľajší efekt.  Vilko, dávaj si pozor, aby sa ti na ten tvoj biely mráčikovský gaučík zrazu nezačali pchať predstavitelia všetkých strán!

Prečo (ne)pozerať Modré z neba

 

Uvedomujem si ostrosť tohto príspevku, aj to, že je silne subjektívne ladený. Je to môj názor a nemusí ho každý zdieľať. Priznávam, že je pekné, že sa niekto snaží pomôcť ľuďom v našej krajine, ktorých postihlo nejaké nešťastie. Ale pomáhať sa dá aj nezištne a bez toho, aby si niekto na tom budoval celú svoju kariéru. Ja nehovorím, že by sa malo Modré z neba prestať vysielať, alebo že by ho ľudia mali prestať pozerať. Ja len chcem upozorniť na to, že za týmto všetkým je aj niečo väčšie, niečo, čo vládne nášmu svetu, a to peniaze. Ak si nabudúce v stredu zapnete Modré z neba ( pripravíte balík vreckoviek), tak si skúste spomenúť aj na tú druhú stránku tejto relácie, na to, koľko snov sa nesplní, koľkým rodinám sa nepomôže, lebo ich príbehy nie sú dosť tragické.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?