Gramatikman (Behind the scenes)

Autor: Karol Gajdoš | 4.1.2014 o 16:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

Tento zápis nebude asi pre širokú verejnosť nijako zaujímavý, nebudem nič kritizovať zlepšovať alebo pohoršovať verejnosť. Ide o subjektívnu skúsenosť,  a to o tvorbu „môjho“ prvého videa, o tom,  ako to celé „skvelo“ prebiehalo,  čo mi to dalo či nedalo, a čo vzalo. Ak sa chcete dozvedieť, ako video (ktoré nikdy neuvidíte) vzniklo, pokojne pokračujte v čítaní. Ak nie, pokračujete na inom, lepšom či zaujímavejšom blogu.

Ako študenti tretieho ročníka masmediálnych štúdií sme dostali za úlohu  v rámci ročníkovej práce vytvoriť video. Vytvoriť video znamenalo vymyslieť tému, napísať scenár, natočiť TO a zostrihať. Ja a moje štyri kolegyne ( na projekt sme boli rozdelení do skupín po 5 ľudí) sme si vybrali žáner fejtón. Pre tých, čo nevedia, čo fejtón je:“ Fejtón je novinársky článok, v ktorom sa zosmiešňujú nezdravé javy spoločenského života. Fejtón dnes prerástol do publicisticko - umeleckej tvorby zábavnej formy na aktuálnu politickú, kultúrnu a spoločenskú tému.“  Asi je každému jasné, že to vo videotvorbe vyzerá trošku ináč, a keďže sa náš fejtón mal (podobne ako tento zápis) spájať s témou súvisiacou so školou, rozhodli sme sa neriešiť aktuálnu politickú, kultúrnu alebo spoločenskú tému, ale internú tému našej školy, konkrétne programu, ktorý študujeme.  A to bol moment,  kedy vznikol GRAMATIKMAN.

Superhrdina, ktorého jediná , niekedy aj poriadne otravná superschopnosť, je opravovať a upozorňovať ľudí na gramatické chyby, nesprávnu výslovnosť a vyjadrovanie.

 

Prečo GRAMATIKMAN?

 

Keďže, ako sme sa už dozvedeli, má fejtón poukazovať na nejaký problém, nám sa vynoril jeden, s ktorým bojujeme každodenne už piaty semester. A to je pomer slovenčinárskych a praktických, či „masmediálnických“ predmetov v našom programe. Nemôžem, a ani nechcem, tvrdiť, že som sa za 5 semestrov nestretol s predmetmi,  ktoré by mi mali pomôcť v mojej budúcej kariére, ale z môjho subjektívneho pohľadu bolo tých, blízkych podstate programu, ktorý študujem, nejako pomenej. Dôkazom toho je aj to, že sa nachádzam v zimnom semestri v treťom (bakalárskom ročníku) a píšem blog o tom, ako som prvýkrát držal kameru v rukách, teda na pleci. Žáner i téma (i ich vznik a dôvody) by boli jasné. Scenár problém napísať nebolo. Dali sme hlavy dokopy a za jedno cviko vznikol scenár a v podstate aj „talk-show“ Medzi nami hrdinami, v ktorej moderátorka Jolana Prekvapená každý týždeň hosťuje jedného superhrdinu. Jasné, že šou je fiktívna a Jolana sa musela uskromniť len s jednou reláciou, v ktorej bol hosťom Gramatikman.

 

Natáčanie

Na natáčanie sme mali jedno poobedie (zosynchronizovať 6 ľudí, študujúcich, niektorých i pracujúcich, z rôznych miest, bolo skoro nemožné. Šesť - keďže na Gramatikmana sme si „najali“ herca.). Ja som sa chopil kamery, a aj úlohy „režiséra“, samozrejme,  dobrovoľne. Zo školy sme si vyzdvihli dve kamery a statív a odtrepali sa do mesta.  Keď sme našli obchod, v ktorom nám dovolili vylepiť svoj plagát s gramatickou chybou (ktorú mal Gramatikman svojimi schopnosťami odstrániť) začal som rozkladať statív. Následne som vytiahol kameru,  aby som s nadšením zistil, že na oboch chýba spodok, vďaka ktorému sa na statív pripevňujú. Do školy sa mi zas trepať nechcelo, tak bol statív degradovaný na držiak na kabát, a ja som sa mohol tešiť z toho, že stop-trick budem robiť s kamerou na pleci. Pre tých, nechcem nikoho podceňovať ale človek nikdy nevie, ktorí nevedia čo stop-trick je: je to trik používaný vo filmoch pri ktorom sa vypne kamera, pričom sa s ňou nepohne, niečo sa v obraze zmení alebo odstráni a natáča sa ďalej. Pri pozeraní hotového filmu(videa) to potom vyzerá tak ako by niečo zmizlo alebo sa „magicky“ premenilo. Keďže už druhý semester pracujem v študentskej televízii ako redaktor, mal som možnosť zažiť pocit, keď sa niekde objavíte s kamerou, a presne na toto som sa neskutočne tešil. Neviem pochopiť, čo okoloidúcich na tom tak fascinuje. Áno, viem, človek, tvor zvedavý... ale ľudia sa menia na niečo zvláštne, keď vidia kameru.  Takisto sme za chvíľku mali menšie publikum, priznávam, že to mohlo byť aj vďaka nášmu Gramatikman-ovi, ktorý sa nechal nakecať na kostým pozostávajúci z čiernych legín, modrých slipov na nich, a plášťa vytvoreného zo šatky. Tak, ako hovorím, že sa ľudia menia na čosi zvláštne, keď zbadajú kameru, tak isto sa ja mením na niečo zvláštne, keď ju mám na pleci. Človek (alebo len ja) sa cíti nejaký „väčší“,  s určitou mocou. Teda cítil som sa, kým som si večer na známej sociálnej sieti neprečítal komentár pod fotkou, ktorú pridal náš herec.  Citujem: „to ty si bol??  a ja som isiel okolo po duehej strane ulice a hovorim frajerke pozri co za *****ka tam stoji asi natacaju unos triednej knihy abo co“. Únos triednej knihy... či už s kamerou alebo bez, väčší či menší, s mocou či bez nej, imidžu stredoškoláka sa asi nikdy nezbavím. Čiže môj komplex z môjho mládežníckeho výzoru mi nepomôže odstrániť ani kamera na pleci.  Možno práve vďaka nemu som sa tak vžil do úlohy „režiséra“. Kolegyne mi povedali, že to ako kariéru zvažovať nemám, keďže by som asi všetkých hercov dobil. Ale tak niekto to usmerniť musí, hlavne, ak sa vám stmieva a vy nemáte dokopy nič natočené. Nakoniec sa nám podarilo scénu s chybným plagátom i chybami na tabuli pred reštauráciou natočiť, ale asi si viete predstaviť,  ako vyzeral stop-trick,  keďže som mal kameru na pleci a nie na statíve. Scény týkajúce sa našej fiktívnej talk-show sme sa rozhodli natočiť v škole na chodbe, kde nám slečna z knižnice požičala kreslá (týmto sa jej chcem poďakovať, že tam s nami ostala aj po pracovnej dobe, aby sme to dotočili) a my sme si vytvorili provizórne štúdio. Po natočení všetkých scén nastal ďalší problém - pri sťahovaní videí. V škole máme v štúdiu Mac počítače, ktorých ja veľkým fanúšikom nie som  (áno, ukameňujte ma) a mám menší problém s nimi pracovať. Natočené videá som si chcel stiahnuť na externý HDD, aby ich náhodou niekto nevymazal a celá naša doterajšia práca nevyšla nazmar. Ako hovorím, práca s nimi mi nikdy nešla a ani vo sne mi nenapadlo, že by tento počítač mohol mať problém so zápisom súborov na externý HDD. Asi hodinu som sa pokúšal dané videá prekopírovať, no nešlo to. Následne som sa dozvedel, že HDD musí mať špeciálnu particiu. Naše videá tým pádom ostali uväznené v školskom PC a ja som sa len modlil, nech nikoho nenapadne ich vymazať.  Na druhý deň som sa vrátil so správne naformátovaným HDD a videá zachránil pred všetkými vtipálkami mojej školy.

 

Strih

K strihu som sa dostal až po Vianociach. Nebol problém v tom, že by sa mi to nechcelo robiť, ale môj počítač bol už riadne spomalený, a ja som musel prv preinštalovať Windows , aby mi premiéra (program na strihanie) nesekala. A keď na svete existuje jedna vec, ktorú z duše neznášam (jasné, že nie je len jedna) je to preinštalácia operačného systému. Čas ale tlačil,  a ja som sa musel premôcť a pustiť sa do tohto kroku. Oddrbal som trištvrte dňa,  no mohol som sa pustiť do strihania. Keďže ja som večný tragéd a nič nemôže ísť hladko, nebolo to ináč ani pri strihaní videa. Problém nenastal počas strihania , ale keď bolo video už skoro hotové a ja som chcel upraviť jednu menšiu chybičku. Premiéra sa rozhodla, že to celé išlo príliš jednoducho a zrazu nevedela dekódovať zdrojové videá,  a tým pádom bol celý projekt v prdeli. Čo vám budem hovoriť...panika, nervy, stres.. Našťastie, preinštalovanie programu pomohlo a projekt bol zachránený, video hotové a vyrenderované.

 

Čo mi tento projekt dal?

Zistil som, že byť za kamerou je zaujímavé i zábavné, ale predsa len stresujúce a vôbec nie jednoduché. Rovnako škrtám kariéru režiséra zo svojho zoznamu vysnívaných pracovných miest. Zapamätám si, že ak potrebujem niečo kopírovať na HDD, musím si skontrolovať, ako je naformátovaný. A zas a znova sa mi potvrdilo, že ma technika jednoducho neznáša.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?